Postavený v 13. storočí na základoch románskej baziliky, je najstaršou stavbou nielen hradného areálu ale celého mesta. Ukrýva skutočné skvosty gotického umenia na Slovensku: bronzovú krstiteľnicu, oltár v Kaplnke sv. Barbory pochádzajúci z ateliéru majstra Pavla z Levoče a unikátne súsošie Ježiš na Olivovej hore, umiestnené v nike na južnej fasáde kostola.
Nazývaný aj nemecký, je dominantou mestského hradného areálu v Banskej Bystrici. Na starších základoch románskej baziliky so štvorcovou svätyňou ho postavili v polovici 13. storočia bohatí nemeckí mešťania, majitelia baní. Opevnenie okolo kostola sa spomína už v roku 1442. Odvtedy prešiel viacerými prestavbami. Na južnej strane kostola pristavili roku 1473 Kaplnky sv. Ondreja a Tela Kristovho a roku 1480 Kaplnkusv. Jána Krstiteľa. Aj bočnú loď na severnej strane prestavali v roku 1478 na kaplnku a zasvätili ju sv. Barbore, patrónke baníkov.
Po ničivom požiari v roku 1500 zásluhou neskorogotickej prestavby, dostal chrám Nanebovzatia Panny Márie nový vzhľad. Pričinili sa o to najbohatší ťažiari. Z tohto obdobia sa datuje aj jeho prívlastok „nemecký“. V roku 1761 opäť postihol mesto obrovský požiar. Svojím rozsahom patril k najväčším v súdobej Európe, zničil viac ako tristo domov. Na farskom kostole sa zrútila strecha a prepadli sa klenby. Hlavný oltár z dielne Majstra Pavla z Levoče, ktorý bol vyšší ako levočský, sa premenil na popol. Len zázrakom uniklo skaze súsošie, „Kristus na Olivovej hore“. Z interiéru sa zachovala bronzová krstiteľnica, ktorú vyhotovil Majster Jodok v roku 1475 a oratórium sv. Jána Almužníka nad sakristiou, ktoré pochádza z roku 1516. Neporušená zostala aj Kaplnka sv. Barbory, známa neskorogotickým oltárom Majstra Pavla, ktorý bol dokončený roku 1509. V kaplnke možno obdivovať originálnu klenbu, ako aj fresky svätých: Vojtecha, Martina, Hieronyma, Imricha a Ladislava.
Maľba barokových klenieb z roku 1770 je dielom Antona Schmidta. Na hlavnom oltári sú dva obrazy – Nanebovzatie Panny Márie a Sv. trojica od J. L. Krackera z roku 1774. Liturgické predmety zo 17. a 18. storočia tvoria hodnotný chrámový poklad. Z nich vyniká kalich z polovice 18. storočia od levočského zlatníka J. Szilassyho.
Námestie Štefana Moysesa 1